Hudobná skupina Rolničky

Odkedy hráme folkové pesničky, tešíme sa na stretnutia s inými kapelami, neraz takými ktorých pesničky si sami radi spievame. Pozývame ich k nám, aby nám zahrali a my zase im a tešíme sa, keď sa dostavia aj ďalší naši priatelia, ktorí správne predpokladajú, že ak sa im páči naša muzika, tak sa im, hádam, bude páčiť aj tá, ktorá sa zase páči nám. A tak sme, s láskavou podporou obce Ivanka pri Dunaji na 25. januára 2026 pozvali do tamojšieho infocentra komárňanskú skupinu Bazár. Predviedli sme im čo-to z nášho repertoáru a potom zase oni nám.

Mohelnický dostavník bol vyše štyridsať rokov jedným z najslávnejších festivalov muziky, ktorú Česi dodnes nazývajú „portovní,“ pretože sa hrala na legendárnom festival Porta. Je to zmes folku, country, bluegrassu, swingu a vôbec všetkej muziky, ktorá sa hrávala pri táborových ohňoch, vo vlakoch, na kánojkách pri plavbách po riekach, v parkoch na lavičkách, jednoducho všade. Muzika bola súčasťou života množstva ľudí a najmä títo ľudia za ňou doteraz chodia na festivaly, ktoré si zachovali atmosféru country romantiky, trampského kamarátstva a folkovej slušnosti. Čím sa vyznačujú? Napríklad tým, že v areáli nenájdete rozhádzané odpadky, že nikoho neobťažujú opilci, že publikum spieva spolu s účinkujúcimi, že ľudia si užívajú pohodu, slobodu medzi priateľmi, bez ohľadu na to, či sa dovtedy poznali, alebo nie.

Na tom plagátiku sme sa najprv trochu smiali, potom nás veselosť prešla, keď hodinu pred vystúpením náš „mladý, začínajúci kapelník“ zistil, že zabudol doma kufrík so svojím vybavením a skákal do auta. Stihol sa otočiť domov bez infarktu, tak sme boli zase „veselá folk skupina.“
Pravdupovediac, neverili sme, že pri teplote 36°C niekto príde na kávu, ale mýlili sme sa. Miestni kaviarnici sú príčetní, takže roznášali oveľa viac chladených limonád ako kávičiek. Mimochodom, zachrániť zrušený kostol a urobiť z neho oázu pokoja, je skvelý nápad a, ako iste viete, „žiaden svet nie je dosť šíry pre skvelé plány strapatých hláv.“ Máme radi uskutočnené skvelé plány.
Naše ctené publikum tým pádom nevyprahlo a sem-tam sa aj pridalo so spevom, čo takisto máme radi. Napokon už sa vyše tridsiatich rokov snažíme písať a spievať pesničky, ktoré si dokáže zaspievať každý, pre koho je muzika tak trochu súčasťou života a nie iba hlukový smog na pozadí. Hrali sme všetko od „Malín“ cez „Koľaje“ a Zahrajte mi“ až po doteraz nenahraté pesničky „Voda“, Námornícka,“ či „Dobré časy“ a „Dobré slovo.“ Skončili sme štýlovo „Uhlíkmi.“
Slniečko zapadlo skôr ako my. Nefungujeme na solárnu energiu, ale na tú, ktorú nám dáva publikum.
Jediný nedostatok ten večer mal: Nestihli sme ochutnať špecialitu Sankt Vitus Kaffee – koláč Kardinál. Asi sa tam budeme musieť ešte zastaviť.

Pramene (12. 7. 2025) v Sklených Tepliciach sú vlastne stretnutím tamojšej skupiny Jasoň s muzikou a muzikantmi, ktorí sú im blízki žánrovo aj ľudsky. Publikum síce nepočetné, avšak zladené a súzniace s muzikou na javisku.

Okrem Jasoňa, ktorého pesničky si len tak pre seba aj my radi zahráme a pesničkára Martina Libiča, nás zaujali muzikantské dcéry v skupinách Šumichrast a Folktón. Dedičnosť v muzike je krásny jav.

Je pre nás vždy potešením zaspievať naše pesničky s pomocou prítomných a to sme si tentoraz naozaj užili a potom ešte spolu s publikom pesničky skupiny Katea.

Je istý druh ľudí, ktorým stačí málo ako inšpirácia pre veľké činy. Taký človek nájde na ulici maticu, zamyslí sa a potom si k nej dostavia lokomotívu. Takto nejako istý Jožo sa v dedinke Pitelová pozeral z terasy svojho domu na lúku pred ním a na hory na druhej strane údolia Hrona. Napadlo mu, že v tejto scenérii by výborne vyzeral hudobný festival.

„Už viem čo znamená v pesničke Hotel Hillary ten verš ’jako tenkrát když nám tvrdili, že je vítr stříbrný!’ “ zvolal Milo pred pamätnou tabuľou básnika Fráňu Šrámka v Písku neďaleko slávnej Putimskej brány. A to bolo iba jedno zo zaujímavých miest, ktoré sme posledný októbrový víkend roku 2023 v juhočeskom meste Písku stihli navštíviť a že ich tam je fakt veľa!

Tento rok je celý zvláštny. Zvláštne veci sa dejú v povetrí, počasie blázni. Zvláštne veci sa dejú medzi nami ľuďmi, lebo toľko hulvátstva a nenávisti sme, hádam, doteraz v našich končinách ešte nezažili. Žijeme blízko vojny, našťastie však v mieri. Aj u nás v podzemí, kde si každú stredu hrávame, vládne mier. Teda väčšinou. S výnimkou chvíľ, keď sa hádame o nuansy umeleckého prevedenia. Napríklad o to, ktorú pesničku to práve hráme.

Na biedne zimy sme si už akosi museli zvyknúť. Nevie s tým nič urobiť parlament, ani hydrometeorologický ústav. Túto zimu sa zima dostavila presne v deň nášho každoročného Spievania Za pecou. Horský park bol pod snehom, všade sa sánkovalo a šmýkalo a v Lesnej škole vďaka Nadácii Horský park sálala keramický pec. Pokračovať v čítaní →

Tento rok náš muzikantský program skončil už v novembri, avšak práve tento mesiac nám priniesol dva veľmi príjemné zážitky. Pokračovať v čítaní →

Mali sme tú česť hrať Ivančanom, dojedajúcim kopec jabĺčkových dobrôt, ktorých väčšinu napiekli žiaci ivanskej Základnej školy s učiteľmi a rodičmi. Koláčiky, plnené jabĺčka, štrúdle podľa receptov celej armády starých materí. A na zapitie nealkoholický jabĺčkový punč s ovocím. To je, prosím, len zlomok z toho, na čom sa dalo maškrtiť. Dobrôt prihlásených do súťaže bolo vyše stovky. Pokračovať v čítaní →

Nadpis nehovorí o ceste Rolničiek niekam von, hoci pre nás išlo najprv o cestu do Rovinky piatkovou zápchou 1. októbra 2021. Miestni skauti si do tamojšieho Domu kultúry pozvali dlhoročného skauta Paľa Hricu na diskusiu o programe Omama, ktorý uskutočňuje združenie Cesta Von, kde Paľo pôsobí ako výkonný riaditeľ. Cesta von znamená vykonateľný plán pre deti z rómskych osád, ako nájsť cestu von z chudoby a postaviť sa na vlastné nohy. Pokračovať v čítaní →

Pred tridsiatimi rokmi sa začal príbeh našej kapely v Kremnici a okolí. Máme v Kremnici veľa priateľov, poznáme kremnických muzikantov, veľakrát sme tam hrali a vždy bolo pre koho. To, že sme mohli tridsiate narodeniny osláviť práve v Kremnici, bol pre nás najkrajší darček od našich kremnických kamarátov na čele s Radom Junasom. Pokračovať v čítaní →

Vo vývoji na festivale Pramene v júli 2019

V júli 2014 som na festivale „Pramene“ videl hrať skupinu „Z ničoho nič.“ Bolo to šesť školáčiek s Radom Junasom a hrali pesničky, ktoré som poznal z repertoárov vtedy už nehrajúcich kremnických folkových skupín Tajf a Zvonybells. O rok neskôr to už bola skupina „Vo vývoji“ a rok po roku som potom sledoval, ako sa kapela skutočne vyvíja. Pokračovať v čítaní →

Odjakživa každému na otázku kde budeme nabudúce hrať, odpovedáme, že kdekoľvek, kde nás pozvú preto, aby si nás vypočuli.

Tentoraz sa to stalo v Báhoni. Chodíme tam síce hrávať na Folkový úrad, ale tentoraz to bolo iné. Pokračovať v čítaní →

Prečítajte si na webe obce Ivanka pri Dunaji, čo o koncerte, ktorý napokon kvôli počasiu nebol v parku na lavičke, ale v ivanskom Informačnom centre, napísala Andrea Kosarová.

Temer tri mesiace sme sa vídali len cez internet, až teraz konečne naživo. Dúfame v skorú príležitosť stretnúť sa aj s vami, kto našu muziku radi počúvate a spievate.

V poslednej chvíli sme ešte stihli krásne hranie s Mincami vo fontáne v Liptovskom Mikuláši a potom to prišlo. Izolácia, neistota z prítomnosti neviditeľného, malého nepriateľa, pred ktorým sa nedá včas uhnúť inak, než že sa držíte niekde stranou. Žiadne koncerty, nijaké hranie pre kamarátov, ba dokonca nijaké skúšky. Iba raz týždenne si poklebetíme cez videokonferenciu, ale spoločne hrať a spievať sa tak nedá. A tak kujeme plány, lovíme nápady a snažíme sa nezabudnúť to čo sme vedeli. A aby ste na nás nezabudli aj vy, kto si naše pesničky sem-tam pospevujete, trochu sme sa pohrali s technikou a posielame vám pozdrav. A že sme si vybrali z nášho repertoáru, hádam, tú najväčšiu ftákovinu? To preto, lebo ftákoviny odbúravajú stres a depku a pomáhajú udržať nádej, že zase bude lepšie.
O pôvode tohto hodnotného opusu si prečítajte na tejto stránke.

Folková skupina Mince vo fontáne hrá zhruba rovnako dlho ako my. Stretávame sa s nimi temer tridsať rokov na rôznych pódiach a za nimi. A, ako to už býva, postupne sú tie stretnutia zriedkavejšie a vzácnejšie. Radi sme prijali pozvanie zahrať s nimi dvojkoncert v podniku Pianko v Liptovskom Mikuláši. Sobota 7. marca a vlastne celý týždeň predtým bol bohatý na nepriaznivé okolnosti. Milo si síce vyliečil narazený malíček na ľavej ruke, avšak plynule prešiel do chrípky s teplotou. Okrem toho Európu začalo obchádzať strašidlo korónavírusu, takže nebolo isté, či sa neobjaví plošný zákaz kultúrnych podujatí, alebo priamo folkovej muziky. Pokračovať v čítaní →

Keď sme vystupovali na javisko Mohelnického Dostavníku, netušili sme, že to je jeho posledný ročník. Legendárny festival, ktorý 44 rokov riadil rukou pevnou a srdcom láskavým Pavel-Aligátor Nenkovský, zanechal spomienky a pocit vďačnosti, pretože muzika, ktorá sa tam hrala, hýbe našimi mysľami a citmi a posúva náš svet dobrým smerom.

Televízia NOE vo februári 2020 v rámci relácie „Mezi pražci“ využila aj záznam z nášho vystúpenia. Celú reláciu dôstojne moderuje Honza Žamboch a nás v nej nájdete od 33. minúty a 18. sekundy.

Toto leto nejako rýchlo uletelo. Možno aj preto, lebo sme zažili samé krásne muzikantské výpravy. Nebolo ich veľa, ale sme z nich nabudení doteraz.
Začalo sa to už v sobotu 22. júna, keď sme hneď ráno vyrazili do západočeskej Příbrami na pozvanie Pepu Smejkala, hlavného organizátora festivalu „Muzika Příbram.“ Pokračovať v čítaní →